Living a dream.
Už na strednej škole som bývala na internáte a musela som sa o seba starať viac ako ostatní stredoškoláci. Na vysokú školu som vycestovala úplne ďaleko. Osem hodín od domova úplne sama teda s frajerom so sklonmi k narcizmu v malom krásnom no takmer opustenom meste v Čechách.
Pretože som vôbec nevedela kto vlastne som a čo chcem nemala som žiadne sebavedomie, nič v čom by som vynikala ocitla som sa vo fyzicky abused vzťahu. Toxickom. Nevedela som sa z toho dostať, pretože on bol to jediné sebavedomie, ktoré som kedy mala a to stačilo na to aby to prekrylo všetky urážky, facky, dokonca i operáciu pravého menisku.
Myslela som si že má pravdu: neviem variť, neviem anglicky, občas zabrzdím, nechám sa využívať ,,kamarátmi'' a do všetkého moje komplexy z kíl navyše a žiadneho úspechu. Našťastie sme spolu oficiálne nebývali preto som trávila veľa času úplne sama. Do kolektívu na výške som ako jediná Slovenka s bávom čo chodí s tým čudným týpkom veľmi nezapadala a tak som väčšinu času trávila úplne sama, no keďže som mala školu len 3 dni do týždňa bolo toho času extrémne veľa.
Čas som zabíjala organizovaní nábytku spoznávaním okolia a fotografovaním. Nechcela som míňať na nákupy, reštiky a vôbec lacné náhrady šťastia. Snažila som sa nájsť si prácu alebo aspoň brigádu, ale okrem McDonaldu kde som už pracovala na strednej nič iné nebolo poruke. Bolo to krásne no naozaj veľmi malé mesto s veľkou nezamestnanosťou.
Ako som už spomenula nevedela som čo s časom a po desiatom preorganizovaní nábytku som začala utekať z domu. Na ostrov, k mostu, do všetkých parkov až sa nakoniec z prechádzok stali rituály a začala som spoznávať celé okolie toho malého mesta. Jazerá, cintorín na konci mesta.. Väčšinou to boli opustené miesta, kde som si často brávala knihy, ktoré mi pomohli nevyzerať ako úplny podivín.
Neskôr som si začala brávať i foťák a experimentovať. So sebou s miestami so svetlom..
Keďže som veľmi túžila schudnúť a zároveň som vôbec nevedela variť začala som experimentovať, googliť a skúšať to v kuchyni. Nikdy nezabudnem ako ma na začiatku vzťahu ex ponížil za suchú praženicu, ktorá sa nedala jesť. Pred jeho najlepším kamarátom.
Dnes chápem, že to bolo veľmi potrebné pretože ma to znemožnenie zasiahlo natoľko, že dnes varím každý deň nové a zložité recepty from scratch.
Keď už som sa ako tak posunula vo varení a pečení, chudnúť sa mi stále veľmi nedarilo a môj vzťah sa s každým dňom zhoršoval, najlepším priateľom sa mi stalo pero a papier. Písala som si plány na následujúci týždeň či mesiac, aby som sa mala na čo tešiť. Tiež som si každú moju izbu tvorila ako denník a obklopovala sa všetkým čo sa mi páčilo a motivovalo ma.
Bola som rok a pol, väčšinu dňa len sama so sebou a pomaly som spoznávala, kto vlastne som. V jeden deň som si napísala do dvoch stĺpčekov moje dobré a zlé vlastnosti. V tom čase sa mi (úplne pochopiteľne), písali oveľa ľahšie moje zlé vlastnosti ako tie dobré, ktorých som napísala iba pár.
V tej dobe som pre lásku robila všetko a nič nefungovalo.. ako to už býva všetko šlo dolu vodou včetne šťastia (škola, peniaze..) či zdravia (sebavedomie, postava..).
V jeden deň som sa si uvedomila, že dobre lásku síce momentálne naozaj neviem ovplyvniť.. ale za to sa môžem viac učiť, vzdelávať, čítať - tým pádom sa zlepším v škole, plus googliť, pýtať sa, cvičiť a skúšať ako zdravšie jesť a variť a tým pádom urobiť niečo s mojou postavou!
Opäť - dnes už rozumiem, že to bol len bod obratu, ktorý ma mal priviesť k zmene. O čosi neskôr som si napísala všetko to čo a aká by som chcela byť ale hlavne, čo pre to musím urobiť. Podarilo sa mi to rozdeliť do štyroch kategórií a tak vznikol tento kruh:
No keďže som podvedome vždy preferovala nepárne číslo tri, vopchala som peniaze do kategórie šťastie a môj vždy obľúbený trojuholník nadobudol ďalší omnoho hlbší význam:
A tak vzniklo zdravie, šťastie, láska.
Formulka, ktorú som recitovala celej mojej rodine na každé narodeniny, odkedy som sa naučila rozprávať. V týchto troch slovách je zhrnuté všetko. Všetko čo človek potrebuje na to, aby bol zdravý, šťastný a milovaný. Všetko pre krásny a spokojný život o ktorý sa všetci toľko usilujeme.
Pochopila som, že síce sú všetky tri kategórie prepojené, v prvom rade je každá z nich samostatná a na to, aby mohla rásť, nezávisí na zvyšných dvoch.
A zrazu z ustavičného failenia začalo všetko fungovať.
Love. Train. Pray.